Bezdrôtové prenosové technológie podľa frekvencie elektromagnetického vlnenia
a) rádiové frekvencie: pre prenos dát využívajú rádiové vlny s nízkou frekvenciou tj. nižšou ako 300 GHz. Pri nižších frekvenciách rýchle klesá intenzita vysielaného zdroja. Na druhej strane s rastúcou frekvenciou sú rádiové prenosy citlivejšie na atmosférické podmienky. Výhodou rádiových vĺn je fakt, že môžu prestupovať budovami.
b) mikrovlnné frekvencie: využívajú prenosy na frekvenciách nad 100 MHz. V týchto frekvenciách sa elektromagnetické vlny dokážu šíriť veľmi priamočiaro a je preto možné sústrediť energiu do úzkeho lúča a ten cielene nasmerovať na konkrétny cieľ. V praxi sa vysielače prijímače umiestňujú na vyvýšené miesta z dôvodu, že šíreniu lúča vadí zaoblenie zemského povrchu. Na dlhšie prenosové trasy sa mikrovlnné prenosy budujú ako reťazce prijímačov a vysielačov.
c) infračervené prenosy: sú používané na krátke vzdialenosti. Využívajú sa na napr. komunikáciu medzi notebookmi, tlačiarňami, mobilnými telefónmi, diaľkové ovládanie televízorov a pod. Nevýhodou je, že infračervené vlny neprestupujú prekážkami a sú prakticky nepoužiteľné mimo budovy na dennom svetle, pretože slnko svieti rovnako intenzívne v infračervenej časti spektra.
d) svetelné prenosy: využívajú skutočnosť, že optické vlákno sa chová ako svetlovo a vedie svetelný lúč. Svetelný lúč je možné viesť voľne vzduchom. Za týmto účelom sa v praxi využívajú laserové lúče. Veľkou nevýhodou týchto prenosov je veľká závislosť na poveternostných vplyvoch, ktoré môžu zmeniť nasmerovanie úzkeho laserového lúča tak, že minie cieľ.