Niečo z histórie
Prvú demonštráciu bezdrôtovej technológie predviedol v roku 1895 mladý taliansky elektroinžinier a vynálezca Guglielmo Marconi, ktorý prístroj na zachytávanie elektromagnetických vĺn pripojil k jednoduchej anténe. V roku 1896 Marconi dokázal vyslať signály na vzdialenosť vyše 1.6 km, v roku 1901 vyslal signály na vzdialenosť 322 kilometrov a v tom istom roku bolo prvé písmeno (S) prenesené cez Atlantický oceán. Už v nasledujúcom roku sa rádiové správy pravidelne posielali cez Atlantický oceán a v roku 1905 možnosť rádiového spojenia s pevninou už využívalo mnoho lodí.
Guglielmo Marconi
V roku 1900 sa pokúša Reginald Aubrey Fessenden o bezdrôtový prenos hlasu. V roku 1915 sa uskutočnil diaľkový bezdrôtový telefónny hovor New-York – San Francisco na vzdialenosť 4022 km.
V roku 1921 zamestnanci Detroitskej polície rádio oddelenia začínajú experimentovať s frekvenčným pásmom blízko 2MHz pre dopravnú mobilnú službu (komunikácia typu Push to talk). V roku 1928 toto policajné oddelenie zavádza jednocestnú komunikáciu s ich centrálnym rádiovým vozidlom.
John Logie Baird v roku 1924 predvádza obrysy objektov predané televíziou, v r.1925 prenáša rozpoznateľnú ľudskú tvár a v r.1926 demonštruje pohybujúce sa objekty. V roku 1929 začína britská spoločnosť BBC s pravidelným pokusným televíznym vysielaním s využitím Bairdovho štúdia.[1]
V roku 1971 existoval na Havajskej univerzite projekt ALOHA-NET, ktorého cieľom bolo prepojenie výpočtových stredísk na siedmych miestach bez použitia vedenia. Technológia bezdrôtových sietí sa presadila v komerčnej sfére, ale aj v priemysle, zdravotníctve. Umožňuje vzdialené monitorovanie a riadenie technolotechnologických procesov, sledovanie dopravných prostriedkov a pod