Satelitná komunikácia
K bezdrôtovým prenosovým technológiám patria aj satelitné technológie, ktoré k šíreniu signálu využívajú buď stacionárne satelity alebo sústavu satelitov pohybujúcich sa voči pohybu Zeme.
Základom satelitných systémov je družica (satelit), nachádzajúca sa v stabilnej orbite Zeme. Satelitný systém je vlastne anténový systém, ktorý sa pohybuje, resp. krúži nad Zemou a komunikuje s jednou alebo viacerými pozemnými stanicami. Pri komunikačných satelitných systémoch komunikuje satelit minimálne s dvoma alebo viacerými pozemnými stanicami. Pozemná stanica je rovnako anténový systém umiestnený na (alebo takmer na) Zemi. Prenos dát z pozemnej stanice smerom ku družici je definovaný ako uplink (vzostupné spojenie) a prenos dát z družice smerom k pozemnej stanici je definovaný ako downlink (zostupné spojenie). Elektronika, ktorá v satelite konvertuje signál z uplink na downlink sa nazýva transpondér. Ak transpondér prijímaný signál iba presúva na uplink frekvenciu, ide o transparentný transpondér, ak vykonáva aj dodatočnú regeneráciu signálu, ide o regeneratívny transpondér.
Satelitné komunikácie používajú štyri základné druhy telekomunikačných družíc :
- GEO (Geostationary Earth Orbit) – geostacionárne družice, ktorých obežná dráha je vo výške 36000 km, doba obehu je zhodná s rýchlosťou otáčania Zeme, pre pozemského pozorovateľa sú teda nehybné.
- MEO (Medium Earth Orbit) – družice so strednou kruhovou dráhou, výška nad 10 000 km, doba obehu okolo 5 hodín
- LEO (Low Earth Orbit) – družice s nízkou kruhovou dráhou, obežná dráha týchto družíc sa nachádza vo výške zhruba 700 – 1500 km, doba obehu je 80–130 minút.
- HEO (Highly Elliptical Orbit) – družice s najvyššou obežnou dráhou, najbližší bod min. 500 km a najvzdialenejší bod približne 50 000 km. [1]